Na majstrovstvách sveta v zápasení vo voľnom štýle sa do finále prebojoval aj slovenský reprezentant. Jeho súperom bol Rus, známy svojim chmatom "praclík", ktorého ešte nikto neporazil. Tréner radí Slovákovi:
- Drž sa od neho, lebo keď ťa chytí do 'praclíka' tak si v háji zelenom.
Hneď v prvom kole, po niekoľkých sekundách chytí Rus Slováka do "praclíka", všetci už vstávajú a tlieskajú, keď tu zrazu Slovák šmarí Rusa na zem, zvalí ho na lopatky a vyhráva zápas. Všetci sú prekvapení a on nechce povedať, ako to dokázal. Tréner mu hovorí v kabíne:
- Tak počúvaj, mohol by si mi to povedať, ako si ho dostal, som predsa tvoj tréner.
On mu hovorí:
- O.K. Tak keď ma už chytil do toho 'praclíka', vedel som, že nemám veľkú šancu, tak som sa začal obzerať. Tesne pred svojimi očami som videl gule. Tak som do nich z celej sily zahryzol a to by si sa divil, akú silu človek v sebe nájde, keď sa zahryzne do vlastných gulí.

Matka na dedine učí dospievajúcu dcéru dojiť kravu. Dcéra chytí cecky a čaká. Matka na to:
- Len poťahuj, len poťahuj, toto neztvrdne.

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.