Manželka se rozhodne koupit manželovi netradiční dárek k narozeninám a tak jde do Zverimexu, ale tam se jí všechna zvířata zdají moc drahá. Ptá se tedy prodavače, jestli nemají něco levnějšího. "No, měli bychom tady žábu, za 500,- Kč říká prodavač. "Žábu??? Co je prosím Vás na obyčejné žábě takového, že tolik stojí? Ptá se překvapená žena. Prodavač vysvětluje: "No jak bych Vám to řekl, no prostě, ta žába umí úžasně orál." Žena si to promyslí a s vidinou, že by se zbavila jedné z "povinností", žábu nakonec koupí. Večer manželovi poblahopřeje a předá mu dárek s patřičným vysvětlením. Manžel celý natěšený se rozhodne dárek vyzkoušet. V noci manželku probudí ze spaní nějaké zvuky z kuchyně, potichu se tedy přikrade do kuchyně a vidí manžela a žábu jak listují v kuchařských knihách, kolem všude rozložené pánve a hrnce apod. Nechápavě se obrátí na muže: "Co tady proboha vyvádíš a ještě k tomu s tou žábou???" Manžel odpovídá: "Jakmile se žába naučí vařit, letíš z domu!!!"
Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.
Príde učiteľka do školy a hovorí deťom.:
- Kto uhádne moju hádanku dostane jednotku. Je to biele a lieta to na nebi?
Prihlási sa Jožko a vraví:
- Hus.
- Môže byť, ale je to labuť!
Opäť hovorí učiteľka hádanku:
- Je to chlpaté a behá to po dvore.
V tom sa opäť prihlási Jožko a vraví:
- Mačka.
- Môže byť, ale je to pes!
Jožko sa naštve a vraví učiteľke:
- Teraz dám hádanku ja vám! Keď to dávate do úst je to tvrdé a suché, a keď to vyberáte je to mäkké a vlhké! Čo je to?
Učiteľka rozmýšľa a po krátkej úvahe príde k Jožkovi a dá mu facku.
A Jožko vraví:
- Môže byť, ale je to žuvačka!
