Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho: - Kam ideš? - Na poľovačku. - Vezmi ma so sebou. - Nie... tam treba používať hlavu. - Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor. - A na lyžiach behať vieš? - Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal. - Dobre teda. Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí: - A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku! Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal: - A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?
- Ja si myslím, že ľudia by mali chodiť bosí. Je to oveľa zdravšie. Napríklad ja, keď sa ráno zobudím obutý, tak ma bolí hlava celý deň.
- Čo si blázon? Nevidíš, že polievaš kvety s prázdnou krhlou? - Ty si dilino. Nevidíš, že sú umelé?
