Poďme skratkou. Síce je to ďalej, ale je tam horšia cesta.
Veliký, obrovský mnohoposchodový supermarket v USA, v ktorom dostanete všetko. Šéf prijíma nového predavača, s tým, že ho vezme na deň na skúšobnú dobu, aby videl, ako sa osvedčí. Po záverečnej si ho zavolá do kancelárie: - Tak koľko ste dnes urobil obchodov? - Jeden, šéfe. - Čože!? Jeden? Naši predavači urobia priemerne šesťdesiat až sedemdesiat obchodov denne! Čo ste celý deň robil!? A koľko ste vlastne utŕžil? - Tristoosemdesiat tisíc dolárov. Šéfovi došla reč. - Tristoosemdesiat tisíc? Preboha, čo ste predal? - No, prvý som predal malinký háčik na ryby... - Háčik na ryby? Za tristo osemdesiat tisíc? - ... potom som zákazníka presvedčil, že by si mohol zobrať ešte aj stredný a veľký háčik. Potom som ho presvedčil, že by si mal zobrať aj nejakú udicu, predal som mu tri prúty - malý, stredný a veľký. Dal som sa s ním do reči, opýtal som sa, kde bude rybáriť. Povedal, že na myse dvadsať míľ na sever. Tak som mu predal ešte poriadnu vetrovku, nepremokavé nohavice a gumáky, pretože tam dosť fuka. Presvedčil som ho, že na pobreží neberú, tak sme išli vybrať motorový čln. Potom som sa ho opýtal, čo má za auto - vyliezlo z neho, že dosť malé, čln by na ňom nemohol odviesť. Tak som mu predal ešte príves... - A toto všetko ste predal človeku, ktorý si prišiel kúpiť jediný háčik na ryby!? - Nie. On pôvodne prišiel kúpiť vložky pre svoju ženu. Tak som mu navrhol, že keď si teda cez víkend neužije, že by si mohol zájsť aspoň na ryby...
