Za oných čias si prezidenti Sovietskeho zväzu a USA vymenili sekretárky na znak vzájomnej dôvery. Tak sa aj stalo. Po piatich dňoch volá americký prezident svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v Rusku nie je v móde nosiť minisukne, tak mi každý deň prišijú 5cm k sukni.
- To sa dá vydržať. Dovi.
Aj ruský prezident volá svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v amerike nie je v móde nosiť dlhé sukne, tak mi každý deň odstrihnú 5cm zo sukne.
- To sa dá vydržať.
- Áno, problém je však v tom, že o dva dni mi bude vidno vtáka a hlaveň guľometu.

Štart lietadla, kapitán ako obyčajne:
- Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10 000 metrov, rýchlosť 900 km/h, teplota vzduchu... sakra, ja tvoju mater... do šľaka!
Kapitán sa odmlčí, mŕtvolne ticho, pasažieri bledí, panika, krik... Po dlhšej chvíli kapitán:
- Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma. Letuška ma oliala kávou. Keby ste videli moje nohavice spredu...
Jeden z pasažierov:
- Ty chuj! Keby si videl moje nohavice zozadu...

V bare pristúpi mladý muž k elegantnej dievčine, ktorá sedí pri pulte sama a pýta sa jej:
- Slečna, môžem vás pozvať na pohárik?
- Na hotel?!? - skríkne celou silou dievčina až spozornia všetci hostia v bare.
- Vy ste ma, slečna, nepochopili. Chcem vás len pozvať na malý drink, - vysvetľuje mladík.
- Chcete ma pozvať na hotel? - kričí ešte pobúrenejšie a hlasnejšie.
Ľudia sa otáčajú. Mladý muž, celý červený, zmätene odchádza. Dievčina ho dohoní a šepká:
- Prepáčte, že som vyvolávala rozruch, ale som študentka psychológie a zaujíma ma správanie ľudí v nečakaných situáciach.
- Čože?!! - zreve chlapec na celý podnik - tisícpäťsto korún?