Americký vojak, slúžiaci v druhej svetovej vojne, sa práve vrátil z niekoľkých týždňov intenzívnej akcie na nemeckých frontoch.
Nakoniec mu bol udelený opušťák a bol vo vlaku smerom do Londýna. Vlak bol veľmi preplnený, takže vojak kráčal po celej celom a hľadal prázdne miesto. Jediné neobsadené sedadlo bolo priamo veľa dobre oblečenej dámy stredného veku a obsadil ho jej malý pes.
Vojak sa opýtal: "Prosím, madam, môžem si sadnúť na toto miesto?"
Anglická žena sa pozrela na vojaka a povedala: "Vy Američania, ste takí hrubí ľudia, nevidíte, že tam sedí moja Fifi?"
Vojak odišiel, odhodlaný nájsť miesto na inde, ale po ďalšom výlete krížom cez vlak sa znovu ocitol opäť na žene so psom.
Opäť sa spýtal: "Prosím, dáma, môžem si tam sadnúť? Som veľmi unavený."
Anglická žena ohrnula nos a odfrkla: "Vy Američania! Nie ste len hrubí, ale ste aj arogantní!"
Vojak nič nepovedal. Sklonil sa, zdvihol malého psa, vyhodil ho z okna vlaku a posadil sa na prázdne miesto.
Žena kričala a plakala a požadovala, aby ju niekto obhajoval a potrestal vojaka.
Anglický džentlmen, ktorý sedel naprieč uličkou, hovoril: "Viete, pane, vyzerá, že vy Američania máte radi robiť veci zle. Držíte vidličku v nesprávnej ruke, jazdíte na nesprávnej strane cesty a teraz ste vyhodili z okna nesprávnu suku."
