Včera som so svojimi kamarátkami vyrazila na večierok. Manželovi som povedala, že sa vrátim o polnoci. "Sľubujem ti, miláčik, že sa nevrátim ani o minútu neskôr!" Vyhlásila som a vyrazila. Ale večierok bol fantastický. Drinky, tančeky, znovu drinky a znova ... tančeky, ešte viac drinkov ... bolo to tak skvelé, že som zabudla na čas!
Keď som sa vrátila domov, boli tri hodiny v noci. Vchádzam do bytu, ako myška otváram dvere a vtom počujem tú prekliatu kukučku v hodinách, ako kuká trikrát! Keď som si uvedomila, že manžel sa pri tom kukane môže prebudiť, zakukal som sama ešte deväťkrát ... Bola som na seba hrdá, že aj keď som ožratá ako delo, dostala som taký dobrý nápad a podarilo sa mi vyhnúť nepríjemnosti s manželom ...! Rýchlo som si ľahla a zaspávala s myšlienkou na to, ako som inteligentná.
Ráno, počas raňajok sa manžel opýtal, kedy som sa vrátila z večierku. A tak hovorím, že presne o polnoci, ako som sľúbila. Nič nehovoril a ani nevyzeral, že by mal nejaké pochybnosti. "To je skvelé, som zachránená ..!" Pomyslela som si a utrela pot z čela. "Vieš, musíme vymeniť tie naše kukučkové hodiny." Zbledla som strachom a pýtam sa pokorne: "Áááno? A prečo, miláčik?" A on na to: "Vieš, dnes v noci kukučka zakukal trikrát, potom neviem, ako to urobila - vykríkla Ó bože !, znovu zakukala štyrikrát, vyvracala sa v predsieni, zakukala ešte trikrát a spadla so smiechom na podlahu. Kukla ešte raz, stúpila na mačku a prevrátila stolík v obývačke. Potom ma poslala do riti a zvalila sa vedľa mňa. Potom zakukala naposledy a začala chrápať.
