Básnička

Išiel Jano ráno z hodov,bielov cestou kráčal domou.
Hodina už siedma bola,ľudia išli do kostola.
Jano pokojne si kráča,zahrizuje do koláča.
Sem-tam glgne za hlt vína,čo mu dala jeho stryná.
Jano stále stretá ľudí,čosi sa mu v bruchu budí.
Trikrát prdne a to stačí,že sa naňho hnačka tlačí.
Lenže ľudí plná cesta,hovno v riti nemá miesta.
Ani kríčka,ani stromov trebalo by zájsť si domou.
Prdol ešťe zo tri razy,to sú predposledné fázy.
Jano v behu v pred sa derie,len-len že sa neposerie.
Hlava mu od strachu puká,hovno mu do gatí kuká.
Už je zle, hej veru áno, čo som sa nevisral ráno?
Teraz utekať ho súri,sračka v riti mu už zúri.
V behu odopína remeň,odpadne mu gombík jeden.
Už je celkom blízko hajzla,v tom do gatí sračka švajzla.
Jano ako skala stojí,pohyb urobiť sa bojí.
Už je celkom bez nádeje,sračka sa po lýtkach leje.
Blízko hajzla stojí smutne,v tom zareve preúkrutne mocním hlasom do vetra
"Chýbalo len pol metra"