Američan hovorí:
- Ja mám takú ženu, že keď si sadne na koňa, má nohy až po zem. Niežeby bol kôň taký malý, ale také krásne, dlhé nohy má.
Francúz hovorí:
- Keď ja obopnem moje prsty okolo pásu mojej ženy, prsty sa mi spoja. Niežeby som mal také veľké ruky, ale taký tenký driek má moja žena.
A cigáň hovorí:
- Moja žena má taký zadok, že keď jej po ňom plesnem, ešte keď prídem z roboty sa trasie. Niežeby mala taký veľký zadok, ale ja tak skoro prídem z roboty.

Príde učiteľka do školy a hovorí deťom.:
- Kto uhádne moju hádanku dostane jednotku. Je to biele a lieta to na nebi?
Prihlási sa Jožko a vraví:
- Hus.
- Môže byť, ale je to labuť!
Opäť hovorí učiteľka hádanku:
- Je to chlpaté a behá to po dvore.
V tom sa opäť prihlási Jožko a vraví:
- Mačka.
- Môže byť, ale je to pes!
Jožko sa naštve a vraví učiteľke:
- Teraz dám hádanku ja vám! Keď to dávate do úst je to tvrdé a suché, a keď to vyberáte je to mäkké a vlhké! Čo je to?
Učiteľka rozmýšľa a po krátkej úvahe príde k Jožkovi a dá mu facku.
A Jožko vraví:
- Môže byť, ale je to žuvačka!

Policajt chytí na pláži pytliaka a chce mu dať pokutu za lov homárov bez povolenia.
- Akú pokutu? - začuduje sa pytliak. Veď som nič neurobil. Tieto dva homáre sú moji miláčikovia a ja som s nimi len na prechádzke.
- Nevymýšľajte si - oborí sa naňho policajt.
- Je to pravda - trvá na svojom pytliak. Pustím ich, aby si zaplávali, a keď zapískam, tak sa vrátia.
- No to chcem teda vidieť - povie pochybovačne policajt.
Muž teda hodí obidva homáre do vody.
- Fajn. Teraz zapískajte a som zvedavý, či sa tie homáre vrátia - povie po chvíli policajt.
- Homáre? - začuduje sa pytliak. - Aké homáre?