Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.

Policajt zastaví auto za prekročenie rýchlosti:
- Dobrý deň, vodičský preukaz!
- Nemám, zobrali mi ho pred polrokom.
- Čože? Vy nemáte vodičák? Tak osvedčenie o technickom stave vozidla.
- Ani to nemám. Viete, auto som ukradol a myslel som, že bude v skrinke, ale keď som tam dával tú pištol, tak som zistil, že tam nie je.
- Čože vy tu máte pištol?
- Áno tú, čo som s ňou zastrelil tú babku, čo jej patrilo toto auto. Ju som dal do kufra.
To už je na policajta veľa, tak zavolá náčelníka. Ten príde k šoférovi, skontroluje vodičák - v poriadku, techničák - v poriadku, otvorí skrinku - žiadna pištol tam nie je, otvorí kufor - ten je prázdny. Tak sa ospravedlňuje:
- Prepáčte, ale ten policajt, čo vás zastavil tvrdil, že nemáte vodičák, jazdíte v ukradnutom aute, že ste ozbrojený a v kufri máte mŕtvolu. Nechápem to.
- No a stavil by som sa, že ten hajzel ešte aj tvrdil, že som prekročil rýchlosť.

Umierajúci starý muž si zavolá k lôžku svojho syna a hovorí mu:
- Synku, keď je teraz taká možnosť dvojitého občianstva, tak mi vybav ešte kým žijem to maďarské.
Syn si pomyslí, že otec sa už dostáva do delíria, ale predsa len sa spýta:
- Otec, a načo Vám to teraz bude?
- Aby keď umriem, bolo o jedného Maďara menej!