Za oných čias si prezidenti Sovietskeho zväzu a USA vymenili sekretárky na znak vzájomnej dôvery. Tak sa aj stalo. Po piatich dňoch volá americký prezident svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v Rusku nie je v móde nosiť minisukne, tak mi každý deň prišijú 5cm k sukni.
- To sa dá vydržať. Dovi.
Aj ruský prezident volá svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v amerike nie je v móde nosiť dlhé sukne, tak mi každý deň odstrihnú 5cm zo sukne.
- To sa dá vydržať.
- Áno, problém je však v tom, že o dva dni mi bude vidno vtáka a hlaveň guľometu.

Dvaja sa bavia pri pivečku:
- Človeče, tak som si ti raz pomýlil manželku so zlodejom. To si mal vidieť, ako sa bránila, ako kričala, keď som ju vyhadzoval z okna...
- To nič nie je. To ja som si raz pomýlil zlodeja s manželkou. A to si mal vidieť, ako sa bránil, ako kričal...

Lietadlo nad atlantikom stráca výšku, motory vynechávajú, kapitán prikáže vyhodiť všetky batožiny. Na chvíľu to pomôže, ale o chvíľu sa morská hladina opäť nebezpečne blíži. Pasažieri po sobe nervózne pokukujú, niekto sa musí obetovať pre záchranu ostatných. Američan vstane, vypije poslednú whisky v bare, pobozká nejprsatejšiu letušku a s výkrikom
- Som Batman! Som Superman! - vyskočí.
Keď sa výška opäť zníži, vstane Francúz, nie je predsa o nič menší hrdina než Američani. Vypije pohár červeneho vína, pobozká na rozlúčku všetky letušky, zvolá:
- Viva la France! - a vyskočí.
Zase to na chvíľku pomohlo, ale breh je ešte ďaleko, tak vstane slovák, vypije všetky zbytky v bare, pobozká všetky ženy v lietadle a s výkrikom
- Nech žije Mozambik! - vyhodí von černocha.