Jano pozval svoju matku na večeru. Počas večere si matka nemohla nevšimnúť, že jeho spolubývajúca Júlia je veľmi pekná. Už dlho mala podozrenie, že Jano s ňou má vzťah a teraz bola ešte zvedavejšia. Pri jedle preto sledovala ich reakcie, bola zvedavá, či je medzi Janom a Júliou niečo viac ako len pohľady. Jano akoby čítal jej myšlienky a povedal: "Ja viem, čo si musíš myslieť, ale môžem ťa ubezpečiť, že Júlia a ja sme len spolubývajúci."
Asi o týždeň neskôr prišla Júlia za Janom a hovorí: "Od tej doby, čo tu bola tvoja matka na večeri, nemôžem nájsť tú krásnu striebornú naberačku na omáčku. Nemyslíš, že ju zobrala? "
Jano povedal:" Síce o tom pochybujem, ale pre istotu jej napíšem. " Tak si sadol a napísal: Milá mami, ja nehovorím, že si zobrala naberačku na omáčku z môjho domu a nehovorím ani, že si ju nezobrala. Faktom však zostáva, že chýba od tej doby, čo si tu bola na večeri. S láskou Jano. "
O pár dní neskôr dostal Jano list od svojej matky a v ňom stálo:" Drahý synu, ja nehovorím, že, s Juliou spíš a nehovorím ani, že, s Júliou nespíš. Faktom však zostáva, že keby spala vo svojej vlastnej posteli, tak by už dávno našla naberačku na omáčku. S láskou mama. "
