V ruskom väzení sa rozpráva Kazachstanec, Azerbajdžanec a Bielorus. Kazachstanec hovorí Azerbajdžancovi:
- Nie si hladný?
- Aj hej.
Kazachstanec sa porozpráva s personálom a o chvíľu prinesú kura. Azerbajdžanec sa naje. Bielorus ho varuje:
- Kazachstanec ti nič nedá zadarmo, určite ťa bude chcieť pretiahňuť.
- Ale však som sa najedol, snáď sa ubránim.
- A nechceš piť?
- Nuž. Aj by som si dal.
Kazachstanec sa porozpráva s personálom a za chvíľu donesú pivo.
A zase ho Bielorus varuje.
- On ti nedá nič zadarmo, určite ťa bude chcieť pretiahňuť. Však som sa aj napil, sili som načerpal, tak sa určite ubránim.
- Najedol si sa?
- Najedol.
- Napil si sa?
- Ba aj som sa napil.
- A sili si nabral?
- Nabral, ale prečo sa pýtaš?
- Pod sem! Podržiš mi Bielorusa.

Minulú noc ma trápili depresie, tak som zavolal na linku dôvery. Prepojili ma na ich call centrum v Pakistane. Vravel som im, že ma tento život nebaví a chcem spáchať samovraždu. Veľmi ich to potešilo a opýtali sa, že či viem šoférovať nákladiak.

Štart lietadla, kapitán ako obyčajne:
- Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10 000 metrov, rýchlosť 900 km/h, teplota vzduchu... sakra, ja tvoju mater... do šľaka!
Kapitán sa odmlčí, mŕtvolne ticho, pasažieri bledí, panika, krik... Po dlhšej chvíli kapitán:
- Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma. Letuška ma oliala kávou. Keby ste videli moje nohavice spredu...
Jeden z pasažierov:
- Ty chuj! Keby si videl moje nohavice zozadu...